Vo vánku večnosti, za spevu anjelov, duša sa rodí.
To Boh vzal do rúk nebeský kolovrátok
a z nitôčok lásky ťa zo Svojej podstaty tká.
S nehou a úsmevom
zo Svojej štedrosti
odkrýva závoj
a svetlom ťa doň halí.
Posvätnosťou dychu vinie sa k tebe
a istotou lásky krídla ti dá.
Do batôžka srdca ukryje všetko:
obrázky večnosti
pupočnú šnúru ducha
nebeský telefón
a knihu života
ktorej čisté listy popíšeš sám.
Naposledy splyniete v pohľade
bozkom ti opäť rozjasní tvár
a ty vieš, že každý pozemský deň
už bude len návratom domov.
Mocne si zatrepotal svojimi novými krídlami
a spôsobil vo večnosti malý božský prievan
preklenul si svety Božie
a ukryl sa do tela.
A tak si tu... ako Jeho zástupca,
dôverník, služobník, znamenie
Jeho veľkosti...
Ozdobený o ľudskú schránku
zažívaš všetky krásy i náročnosť
ľudskosti a cesty k božskosti.
Kráčaj po nej ďalej, odvážne a odovzdane ...