Tvoja dlaň je môj domov

Autor: Soňa Nthengwe | 25.2.2011 o 10:05 | (upravené 7.3.2011 o 21:05) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  143x

Bože, cítiš, ako sa mi prsty vnárajú do večnosti? Zatiaľ len v ľudskej slepote, ale čistej túžbe naťahujem sa k Tebe. Stále tma, len vánok ma trochu podvihne. Blíži sa teplo Tvojej dlane, v línii s mojou vzduchom ma píšeš a hladíš úsmevom. Si nedosiahnuteľný, a predsa tak citeľný. Vidím Tvoj úsmev a nežný pohľad, ktorým si sa mi zahľadel do šťastia.

Akoby si nariadil Svojím úsmevom, aby ma oblieklo do seba. Stojím, pozerám okolo seba a z rukávov mi visia sklenené slzičky. Smejú sa a zvonia. Cinkajú a chichocú sa, narážajú do seba a ešte viac sa chichocú. Padám do šťastia. Letím ležmo. Míňam páperie anjela, listy... dopadla som v Tvojich rukách.

Usádzam sa Ti v dlani. Hlavu si opieram o Tvoj palec, a skúšam, ako cíti sa Tvoja drapľavá pokožka Božského lotosového stromu. Rada ju hladím, je moje všetko. Tvoja dlaň je môj domov, jediné miesto kam patrím.

Vidím sa v Tvojich očiach. Opäť ten úsmev... áno, z Teba som šťastná. Opájaš ma. Tak veľmi ma opájaš... Strácam sa... riadim sa len Tvojou vôňou. Kam sa pohne, aj ja sa hnem. Ako také psíča, ako také dieťa, čo sa chce stále túliť, blízkosť, spočívať v... blízkosti, k Tebe v bezpečí sa túliť, túlať. K Tebe sa človek túli, alebo sa túla. Túla sa v sebe, v strachu, bolesti... Túli sa k Tebe, v šťastí, radosti...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.

DOMOV

Najviac mladých Slovákov podporuje podľa štúdie extrémistov

S nenávisťou na webe sa stretáva 84 percent.


Už ste čítali?